Venujem sa najmä zdravotníctvu. Preto tí, ktorí čakajú, že dnes budem pokračovať, veľmi sa ospravedlňujem, ale chytili ma riadne jedy!
Keďže som pracoval aj ako novinár, ba bol som šéfredaktorom denníka Práca, viedol som niekoľko odborných, ale aj populárno náučných medicínsko-zdravotníckych časopisov, ba moja prvá vysoká škola bola žurnalistika, viem posúdiť aj čo to z oblasti, nesmierne dôležitej a namáhavej, z profesionálnej oblasti práce médií. Ak túto prácu robíte skutočne so zápalom, ale najmä s pocitom obrovskej, nesmierne obrovskej zodpovednosti, tak, ako som kedysi hovorieval, buď sa dáte na alkohol, alebo skončíte na psychiatrii v rámci syndrómu vyhorenia, alebo sa obrníte a prestanete si akékoľvek výčitky pripúšťať. No, alebo čestne radšej odídete… (Kedysi som napísal článok, kde som si dovolil istú komparáciu práce chirurga a novinára. Chirurg bude dovtedy držať háky, kým si neurobí atestáciu. Novinár nemusí mať ani vysokú školu, nemusí mať žiadnu, či stačí len minimálnu prax a pustíme ho robiť spravodajstvo, ktoré však spravodajstvom nie je, komentáre, ktoré od pravdivosti, detailného poznania pomerov, histórie, súvislostí atď. nie sú tiež komentármi. Ale obe profesie však ovplyvnia život človeka, ak títo ľudia zlyhajú…)
Dnes ráno som si zapol Ta3, nie, žeby to bola moja obľúbená televízia, ale chcel som získať len tie najzákladnejšie informácie. Čiže, rýchle spravodajstvo. Za desať minút som sa opäť presvedčil, že morálny, profesionálno – odborný marazmus je v tejto televízii u niektorých jej „vychytených“ redaktorov vžitý do posledného Póru.
To, čo si totiž dovolil (prepáčte tú hanblivú zdrobnelinku, ale akosi mi nejde napísať slovo redaktor) „redaktorík“ Jozef Šivák, ktorý vyštudoval košické konzervatórium, odbor herectvo, by ho u mňa stálo okamžité rozviazanie pracovného pomeru. Takto sa rozprávať s ministrom obrany a nútiť ho, aby povedal, či si požiada o výsluhový dôchodok, alebo nie, to sa mi zdalo, ako zlý sen…!? A doslova ďalej a ďalej („investigatívne“ neukojene) tlačí na ministra s otázkou, či ho nedá radšej na charitu? A potom (v rámci akejsi objektivity) ide osloviť pani Nicholsonovú, ktorá aj bez vysokej školy, je dnes podpredsedníčka parlamentu, lebo odmietla auto a prezentuje ju ako príklad skromnosti a nebojácnosti, lebo nič neukradla. A keďže je na tlačovke u pána prezidenta, využije situáciu a pripomenie mu, že prezident Kiska svoj plat (roz)dáva na dobročinné účely. Takto arogantne nútiť ministra k odpovedi, je hodné akurát len „žltej“ tlače, ergo najprimitívnejšieho bulváru. Ten, kto prezentuje takýto spôsob svojej odbornosti, môže byť len veľmi bezcharakterný, alebo odbornosťou ani len za máčny máčik, nepoznačený človek. Nuž, čo je horšie? Posúďte. Len pozor na pani Dubovcovú…
Náš „statočný“, rýchlokvasný redaktorík, by si mal napríklad veľmi dobre naštudovať aspoň jeden veľmi dôležitý materiál – Rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1003/1993 o etike novinárstva, bez ktorého sa nezaobíde ani jeden novinár. (Nie je možné na takejto ploche napísať, čoho všetkého sa tento človek vo svojom interview, vo svetle prijatého dokumentu, dopustil. Len napíšem niekoľko myšlienok, ktoré potvrdia, ako veľmi sa Šivák nezaoberá svojim odborným rastom, ale stačí mu len táto bezduchá, plytučká pozícia).
Pripomínam mojim čitateľom, že Rezolúciu prevzala aj Slovenská republika a implementovala ju do ETICKÉHO KÓDEXU SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV. Časť si dovolím odcitovať:
II. Novinár a objekt jeho záujmu
Novinár preberá zodpovednosť za všetko, čo uverejní. Bez súhlasu
príslušnej osoby nesmie písať tak, aby zasahoval do jej súkromného života, nesmie znižovať jej dobré meno, pokiaľ osoba sama nepostupuje protizákonne a nevzbudzuje pohoršenie. Neuverejní rozhovor, ak si to osoba neželá, vyhovie jej, ak chce výpoveď autorizovať. V záujme objektívnosti usiluje sa v štádiu prípravy alebo realizácie svojho diela dať slovo všetkým zainteresovaným.
III. Novinár a zdroj informácií
• Novinár má neodňateľné právo slobodného prístupu ku všetkým zdrojom informácií.
• Novinár je povinný neodkladne oboznámiť svojho informátora s
autorským zámerom.
• Pri zbieraní informácií nepoužíva nátlak.
Vzbudzuje vari minister obrany nejaké pohoršenie? Ak nie, aký bol cieľ, aký bol autorský zámer Šiváka? Zneužiť to, že ešte neovláda práva a povinnosti novinára? Keby som stál ako jeho hovorca za jeho chrbtom, istotne by som sa Šiváka opýtal, aké dosiahol vzdelanie, ako sa pripravoval na tlačovú besedu, či je jeho konanie v súlade s etikou žurnalistiky?! A potom by som ukázal len prstom, kde sú dvere….
Keď som pracoval na Úrade verejného zdravotníctva SR, stretol som sa tiež s podobným „típkom“. No povedzte, aký som bol len neokrôchaný, keď som si dovolil vyhodiť jedného veľmi „angažovaného“ redaktora z TV Markíza (asi si ma budete pamätať, však pán redaktor Jedinák), lebo prišiel nepripravený, s akýmsi scenárom v hlave. A ja, lebo niektorí redaktori si myslia, že všetci máme pred nimi buď stáť v pozore, alebo v predklone, či zaujať neutrálnu, submisívnu polohu, som si dovolil jeho redaktorskej majestátnosti len skromne odporovať, že ak chce počuť pravdu, tak nech počúva, ak chce počuť to, čo mu mám povedať, že chce počuť, tak nech okamžite vypadne, áno, povedal som mu, aby vypadol.
Po jeho odchode som si sadol za počítač, napísal som „markízáckemu“ vedúcemu vydania, prečo som jeho redaktora „surovo“ vyhodil, ako aj to, že môj vyhadzov nech nie je chápaný, ako odmietnutie spolupracovať s ich televíziou, ale ak máme korektne spolupracovať (čiže, objektívne pravdivo informovať divákov), tak len s redaktorom, ktorý príde pripravený, ale aj obdarený istou dávkou slušnosti, morálky a etiky. Lebo my dvaja sme nerozprávali o stavbe diaľnic, meškaní vlaku, ale o verejnom zdravotníctve, a to je obrovský rozdiel.
A viac som ho na úrade nevidel. Ba večer ani len neodvysielali senzáciu o tom, ako sa zachoval jeden zdravotnícky chmuľo k ich redaktorovi. (Spomínam si na úsmevnú príhodu, ktorá ma však stála vtedy 300 Sk pokuty. Práve som šoféroval, keď mi zazvonil telefón a na displeji sa ukázala TV Markíza. Zdvihol som a ani nie o 20 sekúnd ma zastavujú policajti. Ukazujem im displej, predstavujem sa a vysvetľujem, že ak by som to nezdvihol, tak by som sa večer už len v TV spravodajstve dozvedel, že pán hovorca nezdvíhal telefón a pustili by známe pípanie… Policajt bol profík, aj bloček mi dal).
Ale k veci. Vážené vedenie redakcie Ta3, ak vám išlo o diskreditáciu ministra – nominanta SNS, tak u mňa ste s ňou neprešli. Politické údery pod pás, ako spoločenská, stranícka objednávka, to vám ide skutočne dokonale. Bodaj by ste mali rovnaký meter na všetkých politikov, najmä zo strany Smer – SD. Koľkí ich poslanci, až do prijatia zákona, poberali aj tri, štyri platy? A myslíte si, že ich nepoberajú aj naďalej? Viem ich vymenovať…
PS
Odkaz pre redaktora Šiváka (mohol by som urobiť aj jazykový preklep a napísať všivák?): len človek, ktorý nebol na vojne (ja som si ju odkrútil dva roky u bigošov) preto ani len minimálne nezareaguje, ak mu minister povie, že od svojich 14 rokov je v armáde, lebo túto informáciu jednoducho vôbec nechápe. Nie, aby kládol také otázky, aby ľudia pochopili, že (verím) konečne má Slovensko na poste ministra, ktorý nebol ani pracovník Tesca, alebo iný minister, ktorý má problém sa „face to face“ porozprávať s bývalým zástupcom šéfa VSS Vladimírom Suchodolinským. Že nevlastní(il) niekoľko firiem, a akoby náhodou, boli medzi nimi aj Fedor Fľašík, Monika Beňová, ktorým bol bývalý minister nakoniec aj na svadbe za svedka: REBLOK PLUS a.s., ARAD, a.s., EUROPA 2, a. s., atď.
A len úplne na záver, vojaci z povolania sa len výnimočne dožijú sedemdesiatky. V prípade, ak celý život nesedeli niekde v závetrí generálneho štábu, alebo im oteckovia nevybavili fleky vojenských pridelencov na zahraničných ambasádach. Naštudujte si Šivák životopis ministra obrany a potom sa ho začnite na niečo pýtať. Na niečo skutočne zmysluplné. A ak o vojne neviete nič, mali by ste radšej mlčať. Ja som mal na vojne úžasného veliteľa pluku, vtedy v hodnosti pplk. Stráňavu. Osobnosť, na ktorú nezabudnem do konca života. Nevyčítam vám, že ste neboli na vojne, ale zjavne vám chýba. Napríklad disciplína, poriadok, pokora, ale aj rozhodnosť. Takto sa „mediálne“ vyblázniť môže naozaj len človek so všiváckym charakterom… Keby ste sedeli (bol som tam) vo veži BVP, ako jej veliteľ, dnes by ste rozhodne mali iný prístup nielen k druhým, ale v prvom rade k sebe.
Alebo, radšej, slovutná redakcia, neposielajte ho už viac do Prezidentského paláca, ani na ministerstvo obrany, nech sa radšej stará o to, aby sa z neprispôsobivej väčšiny, stala menšina… Alebo ani tí ho už nechcú?
(Niekto si v tejto súvislosti môže pripomenúť známy výrok šéfa nacistickej propagandy J. Goebbelsa, ktorý v predstave, že pravda (Nitzche) je len morálkou slabochov, vyhlásil, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Odpoveďou na takéto nebezpečenstvo by mal byť citát Abrahama Lincolna, ktorý už veľmi dávno povedal, “že svet je možné určitý čas klamať, niekoho možno klamať aj nepretržite, no všetkých nepretržite klamať nemožno…“ A ja len dodávam, že pre takých(to) klamárov, sa tiež už varí voda!
ja poznám osobne jedného "vojaka" ...
Prepáčte, že tak oneskorene reagujem, ale ...
No ked ine slova nepoznas. ...
Slová posranci a žumpa sú tam napísané... ...
to si prehnal ...
Celá debata | RSS tejto debaty