extremny realista

„Vnímam zdravotníctvo, že je akýmsi posledným rezíduom postsocialistického vnímania“, povedal pre slovenské médiá Tomáš Drucker, ktorý sa narodil 20. júla 1978 v Bratislave. Čiže, v roku 1989 mal 11 rokov. Preto o fungovaní, riadení, históri vzniku, ako aj o „okopírovanom“ anglickom modeli tohto, podľa Druckera, (post)socialistického rezídua, nemá (ani teoreticky) najmenšiu šajnu. S odvahou, rovnajúcou sa sociálne podmienenej mentálnej zaostalosti, sa zaradil k tým politikom, ktorí, keď už nevedeli,čo povedať, tak všetko vyriešili priam hravo, problém zvalili na minulý režim. Exminister Rudolf Zajac bol, a stále aj zostáva, ich nikým doteraz neprekonaným vlajkonosičom.

Na sociálnych sieťach sa však jeho nomináciou už včera odštartoval hysterický pohon na lekárov a zdravotné sestričky, citujem (bez gramatickej úpravy):

– „Myslím, že sa mýliš. V zdravotníctve treba tvrdú manažérsku ruku, počnúc ministerstvom,cez zdravotné poisťovne, nenažraných lekárov, berúcich úplatky, ešte sa len na teba pozrú, flákajúce sa sestričky (česť výnimkám), nenormálne množstvo nemocníc a nenormálnym počtom postelí. Pokiaľ minister splní to, čo má robiť správny manažér, tak poskytovatelia budú plakať, lebo budú platení, tak ako v iných rezortoch, za výkon a nie poflakovanie sa“.

– „Lekárskych „odborníkov“ na poste ministra už bolo dosť,zdravotníctvo je treba ozdraviť a na to nie je žiadná lekárská špecializácia. Chce to riadne prevetranie zatuchlého,skorumpovaného lekárskeho stavu“!

– „tak potom to bola naozaj dobrá nominácia… predpokladám, že sami lekári ukradnú zo zdravotníctva aspon tolko, ako tá slávna ficová penta…“

Dovolím si pána ministra Tomáša Druckera opraviť v jeho výroku. Súčasné zdravotníctvo, milý pán zásielkový minister, je totiž len nedávno vzniknutým rezíduom liberálneho vnímania, ktoré mu, okrem iných vecí, dovolilo vyrábať zisk, legálne vyvážať obligatórne platby do zahraničia, vykorisťovať a šikanovať lekárov, zdravotné sestry, vytvárať skorumpované prostredie v podobe všemocných a nekontrolovateľných reťazcov…

Preto ani nikomu nevadí, že od roku 2002 odišlo zo Slovenska cca 3000 lekárov a asi 1800 zdravotných sestier? Nikto sa už ani len nepozastaví nad takým nezmyslom, dať si do programového vyhlásenia vlády, že sa znížia čakacie lehoty až po úroveň ambulancií všeobecných a odborných lekárov?! Ako sa zdá, Drucker si však nesmierne verí. Veď možno len bude stačiť „poručiť vetru, dažďu“ a všetci odídenci sa do jedného vrátia domov, alebo ľudia z noci do rána zázračne vyzdravejú. A poliklinika v Handlovej sa reprofilizáciou len zruší, aby už viac neprovokovala tým, že tam vraj pacienti čakajú aj od piatej hodiny rannej, len aby sa dostali k svojmu lekárovi na vyšetrenie.

Trojnásobný premiér Fico, nomináciou Poštára Druckera, vyslal jasný signál o tom, čo si myslí o elite národa. A ak sa nemýlim, jeho „víťazná“ strana je ešte stále v klube Strany európskych socialistov (PES). Potom nominácia Druckera bol samovražedný akt, či len taký skúšobný pokus o provokáciu? Už za tento výrok ministra Druckera (obdobne ako pri neschválení – schválení kvót pre imigrantov) by mal predseda frakcie socialistov v Európskom parlamente Gianni Pittella (opätovne) navrhnúť, aby predseda Strany európskych socialistov Sergej Stanišev, začal procedúru pozastavenia členstva Smeru a aby pozval Roberta Fica vysvetliť, ako to jeho nový minister vlastne myslel? Veď politickým základom Európskeho parlamentu sú európske politické skupiny, v ktorých sa poslanci za jednotlivé národné strany organizujú podľa svojich ideových preferencií. Alebo počas krízy, ktorú spôsobili jeho ministri, sa môže strana od svojich kruciálnych ideí radikálne odchýliť?