extremny realista

Chápete, vraj, keďže žiadna zo strán kreujúcej sa budúcej vlády nechcela rezort zdravotníctva, ministra musí už len, na porazenie, nominovať Smer-SD. Mediálne to vyznelo až tak, že strana Róberta Fica, ktorá menila ministrov ako použité, niečím zvláštnym zapáchajúce ponožky, sa nakoniec opäť musela doslova a do písmena obetovať. A citliví novinári, ktorých dojala takáto neuveriteľná, na Slovensku skoro až neznáma šľachetnosť, statočnosť, ústretovosť a najmä zmysel pre zodpovednosť pred voličmi, to práve len preto „okomenovali“ slovami, že vraj Čierny Peter (chudáčikom) zostal v ich rukách. Až nakoniec väčšinu ľudí presvedčili, že toto gesto bolo nielen úprimné, ale aj štátnicky nevyhnutné.

Áno, bolo nevyhnutné. Veď zdravotníctvo bude v tomto roku hospodáriť s 1 miliardou 448 699 786 euro. A preto každý, kto dobrovoľne odmietne takýto balík, začína byť podozrivý. Otázka, prečo nie je záujem o tento rezort, začína mať preto oveľa hlbší „prienik“, ako dnes módne hovoria štyria statoční, ktorí ho po tieto dni tak usilovne hľadali. Akoby ignorovali fakt, že pred voľbami (divadielko pre voličov – hlupáčikov, nie smeráčikov) všetci tieňoví ministri zdravotníctva skladali pred očami odborníkov zdravotnícku Rubíkovu kocku. „Tieňministri“ dávali návrhy, odmietali zisk, alebo ho zasa velebili, poukazovali na to, ako zo zdravotníctva mizne 20, niektorí hovorili, že až 40% financií bez toho, aby čo len prešli popri občanovi – pacientovi. Pripomeňme, že zo všetkých „vypočúvacích“ stretnutí najlepšie „skóre“ mal MUDr. Štefan Zelník, PhD. (SNS). Nikto vtedy z prítomných ani len na sekundu nezapochyboval, že naozaj začína éra novej politickej kultúry… Že sebareflexia pána premiéra, ako sa o nej pochvalne vyjadril predseda Andrej Danko, bude úprimná. Pre zdravotníkov to mal byť jasný signál, že po škandáloch odohrávajúcich sa v tomto rezorte, keď sa vo funkcii ministra vystriedali Ivan Valentovič, Richard Raši, Zuzana Zvolenská, Viliam Čislák, si Fico predsa len uvedomí, že jeho ľudia na to nemajú ani odborne, a už vôbec nie morálne. Že šedá eminencia bývajúca v košickom lesoparku, aj keď nezmení bydlisko, zmení aspoň svoj „chtíč“ ovládať túto legálnu tlačiareň na peniaze.

Omyl. Veď mýliť sa je predsa také ľudské. Róbert Fico, akonáhle pocítil, že Zlatého Oskara za najlepší volebný herecký výkon získal aj po tretí krát Len On, opäť stratil svoj cit pre férovosť a elementárnu slušnosť. Už dopredu dobre vedel, že si zdravotníctvo nedá uchmatnúť. Veď, čo ak by nový minister stratil súdnosť a posielal by jeho ľudí na súdy? Zatlačil, na do vlády sa tlačiace strany, aby striktne nechceli zdravotníctvo, a potom aby prišiel s prekvapujúcou metódou výberu ministrov, v podobe akýchsi castingov. Ako prvého pozval na casting najvyššie postaveného poštára v SR, pána Druckera, ale medzitým už bol predstavený (prieskumom reakcie publika) aj Valocký, Lopatka a dnes je to, vraj skoro naisto, Ing. Martin Filko. Hmmmm, kto je tento ojedinelý, mládežníckym entuziazmom obdarený génius, ktorého ako posledného vytiahol premiér zo svojho bezodného zázračného klobúka?

Pokúsme sa ho obrazne preskenovať „magnetickou rezonanciou“ a pri popise snímku zistíme o ňom zhruba asi toto: Ing. Mgr. Martin Filko, MSc (*11. novembra 1980, Nižná) je riaditeľ Inštitútu finančnej politiky a hlavný ekonóm Ministerstva financií SR. V minulosti bol poradcom ministra financií Počiatka, ministra zdravotníctva Uhliarika, ministra školstva Jurzycu, premiérky Radičovej, pôsobil aj ako riaditeľ pre stratégiu v Zdravotnej poisťovni Union. Po voľbách, v marci 2012, Filko odchádza zo zdravotnej poisťovne Union a vracia sa na Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V súčasnosti Martin Filko pôsobí ako riaditeľ IFP (Inštitút pre finančnú politiku) a hlavný ekonóm MF SR.

Je obdivuhodné, aký široký akčný rádius má pán Filko. Napríklad úzko spolupracoval aj s Health Policy Institute (mladí apologéti ministra zdravotníctva R. Zajaca). S Angelikou Szalayovou (bývalá manželka Tomáša Szalaya) pripravili materiál k liekovej politike, píše sa o tom v článku SME zo dňa 13. 12. 2014 pod titulkom „Naše pravidlá pre ceny liekov patria k lepším“. Na ktorý mu ale odpovedá MUDr. Peter Makara článkom zo dňa 4. 8. 2010 pod názvom: „Voľby ministra Uhliarika „. Tento článok totiž rozvíril diskusiu medzi kolegami aj v rámci Zdravotného výboru Slovenskej lekárskej komory, časť z neho si preto dnes dovolím citovať: „Dovolíme si reagovať na urážky lekárov a poukázať aj na možné negatíva vyplývajúce zo zavedenia nových pravidiel predpisovania liekov. (….) Nesúhlasíme s vyjadreniami o špinavých praktikách v ambulanciách. Lekár sa pri predpisovaní liekov riadi etickým kódexom a pri liečbe rozhoduje v záujme pacienta. Farmaceutické firmy tiež dodržiavajú etický kódex , ktorý im neumožňuje vykonávať „špinavé praktiky“ v ambulanciách lekárov. Ich úlohou je informovať o aktuálnych zmenách a štúdiách o liekoch v záujme bezpečnej liečby. Aj napriek zmienenému tlaku na predpisovanie liekov, podľa kalkulácii HPI (uvedené v Zdravotná politika 2/2010) náklady na liečivá na recepty klesli za prvých 9 mesiacov r. 2009 o 2% v porovnaní s rovnakým obdobím r. 2008“. Filko, ešte nebol ani ministrom, už sa preslávil urážkami lekárov, a oni si to skutočne pamätajú! Nie sú ovce.

Dovolím si taktiež spomenúť aj firmy pána Filka, ako: Viva poradenstvo, s.r.o., FILKO, spol. s r.o., WOOLF Slovakia, spol. s r.o. Slovenská konsolidačná, a.s., v tej poslednej figurujú aj zaujímavé mená, ako Ing. Peter Pellegrini (ktorý kedysi tiež pôsobil ako štátny tajomník na ministerstve financií, potom ako minister školstva namiesto Čaploviča, až skončil ako predseda parlamentu, keď po prevalení kauzy piešťanského cétečka bola odídená aj najšedšia eminencia v zdravotníctve, Pavol Paška), Ing. František Palko (štátny tajomník ministerstva financií za Smer), Ing. Vladimír Tvaroška (predpokladám, že ide tiež o bývalého štátneho tajomníka MF SR za ministra Ivana Mikloša, ak tak nie je, už teraz sa mu ospravedlňujem).

Skutočne pán premiér Fico jednoducho existenčne musel „zariadiť“, aby všetci dali svoje „kradmé“ paprče od zdravotníctva čo najďalej. Aké boli dôvody, že sa jeho koaliční bračekovia až tak zľakli, že súhlasili s rozprávkou, že princeznú z kráľovstva Zdravotníckeho všetci nápadníci nakoniec ohrdnú, nechám na čitateľovi?! Ako aj to, že ani Slovenská lekárska komora nezdvihla prštek, aby ukázala na konkrétneho človeka, ba ani Lekárske odborové združenie, že to je človek, ktorý by sa mohol stať ministrom aj preto, lebo v predvolebných diskusiách sa dva krát umiestnil ako prvý, raz druhý, ergo odborník, ktorý si dokázal obhájiť najlepší zdravotnícky program. A ako som už vyššie písal, bol ním MUDr. Štefan Zelník, PhD. (V roku 1997 prišiel na pozvanú návštevu SR štátny tajomník Spolkovej republiky Nemecka. Dôvod? Zavedenie DRG systému na Slovensku. Stretol sa s vtedajším štátnym tajomníkom MZ SR doktorom Štefanom Zelníkom. O tri mesiace cestuje Zelník do Nemecka. Sprevádzala ho aj moja maličkosť. Po návrate chce štátny tajomník zaviesť tento systém aj u nás. Začína sa na tom pracovať. V roku 1998 však prichádza vláda M. Dzurindu a projekt je zastavený. To len pre tých, ktorí uverili klamstvu, že za DRG systém vďačíme súčasným politikom, či iným inštitúciám…).

To, že Smer pred voľbami, keď sa bojovalo o každé percento hlasov, do žiadnej diskusnej súťaže svojich odborníkov, lekárov nikdy neposlal, neveštilo nič dobré. Len minister Čislák pre média sucho skonštatoval, že Smer má svoj program, ergo, nepotrebuje nikoho posielať. No, to veru má… Napríklad, kedysi Smeráci chceli vyhrať rozprávkarskú súťaž „Bola raz jedna poisťovňa“. Ale skutočným víťazom sa nakoniec stala ZP Union, s ktorou mala táto vláda bohaté skúsenosti. Pripomeňme si rok 2013, keď len dva mesiace po prehre Slovenska v arbitráži s holandským akcionárom zdravotnej poisťovne Union, sa mala začať ďalšia. Holandská spoločnosť Achmea totiž doručila vláde oznámenie o začatí nového arbitrážneho konania. Týkalo sa rozhodnutia vlády zaviesť len jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Mala, ako to Fico oznamoval, fungovať už v roku 2014. Súkromným poisťovniam vtedy štát najskôr mal ponúknuť, že ich kúpi, ak odmietnu, premiér Robert Fico nevylúčil, že ich štát vyvlastní. Akcionár vtedy vyhlásil: „Achmea žiada, aby sa zabránilo Slovenskej republike vo vyvlastnení poisťovne Union“. A kto bol riaditeľom pre stratégiu v Zdravotnej poisťovni Union? Nie tak náhodou pán Filko? Vari nie menovec?!

S pánom Eduardom Chmelárom máme zväčša diametrálne odlišné názory. Nič na tom však nemení, ba práve naopak, aby som neodcitoval jeho krátke zhodnotenie súčasného stavu, ktorý nastal po voľbách, bolo geniálne: „Naozaj sa divím všetkým partnerom. Je mi jasné, že Procházka je pritlačený k múru a odpísaný. A ako hovorí Béla Bugár, veľmi vyskakovať nemôže. Ale Andrej Danko je dosť silný na to, aby si mohol určiť pravidlá. A toto čo urobili, už nezaváňa amatérstvom. Vzbudzuje to podozrenie, že je za tým niečo iné, ako korupcia alebo vydieranie. Aby takto rezignovali na moc, tak to som ešte nevidel…“

PS

Uznávam pán emerencius, že som dostatočne dobre nevysvetlil, prečo som dodal časť „Bez komentára“. Nejde o žiadne promo tejto publikácii, práve naopak, len som chcel poukázať, že ľudia ako Filko, Draxler sa dokážu spojiť aj so Sorosovou nadáciou, aby sa mohli zviditeľniť. Len si myslia, že ostatní stratili pamäť. Najprv zobkali v jednom kurníku, potom, po zmene majiteľa, preleteli do druhého.

BEZ KOMENTÁRA. Len si dobre všimnite mená – Filko, Draxler – čo na vydaní tejto publikácie obsahovo pracovali…
„Čo politici sľúbili a čo z toho plnia. Hodnotenie plnenia sľubov vlády 2006 – 2010“. Peter Goliaš (ed.) Bratislava, november 2009. Vydanie publikácie podporil: Open Society Institute, Budapešť.

ÚVOD
V tejto publikácii prinášame odpočet plnenia 90 z najvýznamnejších predvolebných a povolebných sľubov predstaviteľov vlády, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2006. Chceme tak poskytnúť verejnosti obraz o kvalite a napĺňaní sľubov a tým prispieť k tomu, aby kaţdé budúce voľby na Slovensku boli menej o populizme (t.j. hlásaní populárnych, avšak nereálnych sľubov, resp. sľubov škodlivých pre krajinu) a viac o hľadaní skutočných riešení problémov. Pri výbere sme zohľadňovali najmä význam sľubov z pohľadu popularity ako aj ich ekonomických a sociálnych dosahov. Publikácia je hlavným výstupom projektu „Sľuby a lamentácie – čo politici sľúbili a čo z toho plnia“, ktorý bol realizovný Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v rokoch 2006-2009. Výstupy projektu sú dostupné na internete: http://www.ineko.sk/ostatne/sluby-a-lamenty-co-politici-slubili-a-co-ztoho-plnia. Sponzorom projektu je Open Society Institute (OSI). POĎAKOVANIE Projekt „Sľuby a lamentácie“ prináša názory a hodnotenia slovenskej odbornej verejnosti. Táto publikácia by nemohla vzniknúť bez nezištnej spolupráce desiatok osobností verejnej sféry, ktorým by sme sa chceli touto cestou veľmi pekne poďakovať za poskytnutie odborných rád a názorov: Juraj Barta – Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA), Vladimír Benč – Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Konštantín Čikovský – denník SME, Juraj Draxler – Centre for European Policy Studies, Brusel, Belgicko, Richard Ďurana – INESS, Martin Filko – Sanigest International, Oľga Gyárfášová – Inštitút pre verejné otázky, František Chovanec – Premier Consulting Prešov, spol. s.r.o., Martin Chren – Nadácia F. A. Hayeka Martin Jaroš – týždenník Trend, Juraj Javorský – týždenník Trend, Eugen Jurzyca – INEKO, Róbert Kičina – Podnikateľská aliancia Slovenska, Tomáš Kmeť – Investorsgroup Financial Services Inc., Kanada, Richard Kollár – University of Michigan, USA, Vladimír Krivý – Sociologický ústav SAV, Grigorij Mesežnikov – Inštitút pre verejné otázky, Michal Mušák – Slovenská sporiteľňa, Juraj Nemec – Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica, Emília Sičáková-Beblavá – Transparency International Slovakia, Radoslav Štefančík – Univerzita sv. Cyrila a Metoda, Trnava, Vladimír Tvaroška – Envico, a.s. (bývalý štátny tajomník MF SR), Luboš Vagač – Centrum pre hospodársky rozvoj, Vladimír Vaňo – týždenník Trend, Milan Velecký – Slovenský rozhlas, Robert Žitňanský – týždenník Týždeň.