extremny realista

Zaujal ma článok, resp. pokus o apologetickú analýzu od autora Juraja Slávu (r. 2009), ktorú nazval „Konkurencia, regulácia a osobná zodpovednosť v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku“. V nej začína skvelou úvodno-motivačnou myšlienkou: „Zdravie občanov je príliš dôležité, než aby ho zabezpečoval trh. Zisk v zdravotníctve pochádza z utrpenia druhých“. Keby nepokračoval ďalej, úplne by to stačilo! Lenže… Očami som preskočil na zdroje použitej literatúry a bolo mi z obsahu viac ako jasné, kam sa bude „téma“ uberať. Autor si navyše až tak veril, že napísal priam presvedčivo argumentačne nepriestrelnú hviezdnu politickú esej, že ju (ne)šikovne ukončil len zmenou dvoch slov, keď namiesto štát napísal trh a sloveso pochádza zamenil za z odstraňovania. Čiže: „Zdravie občanov je príliš dôležité, než aby ho zabezpečoval štát. Zisk v zdravotníctve pochádza z odstraňovania utrpenia druhých“.
O trhu a zisku som v blogoch písal viackrát, komu je to jasné, resp. sa s týmito myšlienkami stotožňuje, môžem len držať palce a prejaviť vďaku za úctu k faktom, za objektívne kritické hodnotenia reality, ktorá vôbec nie je taká čierno-biela, ako sa ju snažia prezentovať niektorí, najmä liberálni politici.
Stačí len odcitovať časť z autorovej poslednej kapitolky: „Napriek všetkému, slovenské zdravotníctvo po Zajacovej reforme má v porovnaní s ostatnými krajinami OECD potenciál byť do istej miery sebestačným, nezávislým od štátu a po určitých opatreniach (a navrátení kľúčových reformných krokov) nastavené na postupnú nápravu deformovaných motivácií, vstupu väčšieho objemu súkromných zdrojov a prevládaniu trhových mechanizmov. Systém poskytovania zdravotnej starostlivosti po (kritizovanej, ba priam až nenávidenej) reforme je decentralizovaný, začína (začínal do volieb 2006) pozitívne vplývať na efektivitu a kvalitu na strane poskytovateľov a osobnú zodpovednosť a spoluúčasť na strane pacientov“.
Čo sa stalo, že tieto gigantické tvrdenia, tvárou v tvár realite, vybledli ako skalné ruže na africkej Sahare? Prečo už sprivatizovaný a decentralizovaný systém, aj napriek týmto tvrdeniam, predsa len kolabuje? Prečo sprivatizované (malé a stredné) nemocnice pod správou súkromných majiteľov nútia personál šetriť zdravotníckym materiálom, ktorý nahradzujú najlacnejšími napodobeninami, až za hranicu zdravotnej bezpečnosti? Prečo sa používajú nástroje a prístroje, ktoré sú možno aj (skoro) nové, ale sú už zväčša výbehové typy? Prečo nákladné operácie, ako napríklad zlomenina bedrového kĺbu, čo je akútny prípad a rieši sa (operuje) okamžite, súkromná nemocnica ani len neprijme, a pacient je automaticky (Falckom, s košickou ŠPZ) transportovaný do štátnej? Prečo potom „redistribučná“ nemocnica, ako výsledok správneho manažovania pacienta, tvorí zisk a štátna sa každým výkonom viac a viac zadlžuje? Prečo niektorí politici ešte stále opakujú už praxou vyvrátený fakt, že len súkromné nemocnice sa nezadlžujú? Prečo sa najprv nespustil DRG systém platieb a až potom ich privatizácia? Ale aj o tom som už písal.
Nedá mi neuviesť jeden malý privatizačný príbeh. Nemocnicu v Dunajskej Strede predali v marci 2015 (súhrnná cena bola spolu aj s nemocnicou v Galante) za 2,1 mil. eur. Ako sa vyjadril predseda Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja József Berényi v predvolebnej diskusii dňa 1. marca v STV, museli ju predať a najlepšiu ponuku, podľa jeho slov, dala PENTA a jej Svet zdravia. Skutočne museli? Ale veď táto nemocnica, kedysi zaradená do druhého typu, ktorá prešla pod VÚC, bola privátna, ergo, mala tvoriť zisk…? Netvorila. Prečo? Veď od 1. januára 2009 sa Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda transformovala na (ospevovanú a ovievanú) akciovú spoločnosťou s obchodným názvom „Nemocnica s poliklinikou Dunajská Streda, a.s.“, s väčšinovým majetkovým podielom TTSK a Mesto Dunajská Streda. Predseda Berényi predaj zdôvodnil priamočiaro úprimne, mesto DS ani TTSK túto nemocnicu nedokázali financovať. Prečo? A prečo Svet zdravia už áno?
K predaju sa vtedy vyjadril pre denník N (25. marca 2015) aj analytik INEKO, Dušan Zachar: Župa podľa neho musela riešiť zlú hospodársku situáciu v nemocniciach v Dunajskej Strede a Galante. „Bolo dobré, že trnavská župa pristúpila k privatizácii týchto nemocníc,“ hovorí. Nemala totiž dosť peňazí na ich prevádzku a rozvoj. „Ani dostatočnú kapacitu, aby vedela dohliadať na ich chod,“ dodáva. Chybou však podľa neho bolo, že privatizácia nebola otvorená záujemcom zo zahraničia. Nechce sa ani veriť účelovej protirečivosti tohto „analytika“.
Pripomeňme si, že spoločnosť Svet zdravia, a. s., patrí do skupiny Penta Investments. Je prevádzkovateľom štrnástich nemocníc v Košickom, Prešovskom, Banskobystrickom, Trnavskom a v Trenčianskom samosprávnom kraji, ktorých spádová oblasť predstavuje 1 milión obyvateľov a pracuje v nich 5932 zamestnancov. Ide o nemocnice v mestách Humenné, Svidník, Spišská Nová Ves, Rožňava, Trebišov, Michalovce, Vranov nad Topľou, Stropkov, Rimavská Sobota, Žiar nad Hronom, Banská Štiavnica, Galanta, Dunajská Streda a Partizánske. Na Slovensku pôsobí od roku 2006. V roku 2014 spoločnosť dosiahla obrat 129 mil. EUR. Plánované investície do ďalšej modernizácie nemocničných budov, rekonštrukcie operačných sál a do oddelení, ako aj do nákupu prístrojového vybavenia a IT dosiahnu v roku 2015 sumu takmer 17,4 milióna EUR. Koncom marca 2015 Svet zdravia začal s výstavbou nemocnice novej generácie v Michalovciach. A je to PENTA, ktorá vlastní aj zdravotnú poisťovňu Dôvera.
Ako sa teda „vytvára“ a napokon „zhodnocuje“ v zdravotníctve zisk? Hádam len tak, že nie sú stanovené žiadne pravidlá, ako v sieťovom bojovníckom kruhu? Jedným z nich je prax, že za peniaze, ktoré mali ísť za zdravotnícke výkony, čiže za pacientom, sa za účasti (vlastných) médií niečo slávnostne otvorí, prebuduje, dokúpi, opraví a ľuďom sa to ponúka ako zásluha, nasledovania hodný vzor, humanita, pokrokovosť, starostlivosť, opatera, milosrdnosť, ale aj ako kritické zrkadlo poukazujúce na obraz nehospodárnosti štátneho sektora.
Dovolil som si pre čitateľov vybrať maličké ilustračné hrozienko z webovej stránky tejto nemocnice, citujem: „Nemocnica Svet zdravia Dunajská Streda s finančnou pomocou zdravotnej poisťovne Dôvera vybudovala dve nové VIP izby pre pacientov chirurgického a gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Tieto nadštandardné VIP izby predstavujú najvyššiu úroveň komfortu nemocníc Svet zdravia (celkovo je ich v sieti vybudovaných 37). Samozrejmosťou je samostatné sociálne zariadenie, atraktívny interiér, LCD televízor a maximálne súkromie. Štandardný poplatok je 20 € za jeden deň. Poistenci zdravotnej poisťovne Dôvera majú 50 % zľavu“.
Pacienti, nie je to dôvod na obrovskú radosť? „Hľa, čo sme vám pripravili!“ Ale prečo len dve izby? (Bol som na mesačnej stáži v štátnej nemocnici v Tókiu, kde mal každý pacient vlastnú izbu, ako bežný štandard…). Viete, resp. rozumiete tomu, prečo ešte stále nefunguje doplnkové zdravotné poistenie a pripoistenie? Prepáčte mi zjednodušenie problému, má viacero príčin, samozrejme… Lebo, čo ak by sa v jeden deň (napríklad) do tejto nemocnice dostali až štyria pacienti, ktorí si v pripoistení platia aj „nadštandardnú“ izbu? No, hotová pohroma…
Áno, už pomaly držíme kľučku od volebnej miestnosti a možno sme už aj skalopevne rozhodnutí, kto dostane náš hlas. Ešte raz si preto prečítajte mená tieňových ministrov zdravotníctva z každej strany a pokúste sa správne rozhodnúť. Uvediem príklad, ktorý som ešte v blogoch nespomínal: Strana č. 5 Šanca sa k nám prihovára prostredníctvom tváre pani E. Babitzovej s nejakými politickými posolstvami. Prečo nie? Keby si však v jednej zásadnej veci sama sebe neodporovala. Na jednom bilborde je totiž napísaný slogan: „Dá sa to, ak vymeníme politikov“ (myslela za odborníkov – pozn. autora), na druhom: „61% ľudí je naštvaných na politikov“. Myslela to naozaj vážne? Nerobí si pani predsedníčka, riaditeľka rádia Expres z tých 61% ľudí totálnu srandu? Alebo ich považuje za slabomyseľnejších, ak si na druhé miesto svojej kandidátky posadí doktora Viliama Novotného (podpredseda strany Šanca), ktorý šúcha poslanecké lavice od roku 2002? Toho Novotného (od 2012 do 2014 podpredseda SDKÚ-DS), ktorý sa hrdí zásluhami, že sa spolupodielal na spustení vraj dôležitých reforiem zdravotníckeho systému na Slovensku už v období 2002 – 2006, keď bol podpredsedom Výboru NR SR pre zdravotníctvo a pevne stál za Rudolfom Zajacom, ako jeho najvernejší klon? Ba neskôr ešte stačil aj čo to poradiť premiérke Radičovej. Výsledok? Slovenská zdravotnícka Fukušima.
Alebo Skok Juraja Miškova do novej politickej zlatonosnej riečky, hodný reprezentácie na OH v Riu. V nej sa trocha bilbordovo „vybláznil“, aby sa nakoniec ukázal ako pokrokový bojovník – odborník na zdravotníctvo a taktiež sa postavil (nuž, čo už, že so značným časovým odstupom) za Rudolfa Zajaca, čiže aj za zisky pre zdravotné poisťovne, obdobne, ako M. Faktor a P. Osuský. V predvolebných debatách vystrieľal v teritóriu zdravotníctva toľko nezmyslov, že ani najakčnejší hollywoodský hrdina nevystrieľal toľko nábojov počas jedného filmu. Hmmm, čo ho len mohlo až takto posadnuto presvedčiť?
Na záver si dovolím niečo odcitovať z učebnice môjho šéfa, učiteľa prof. MUDr. Ladislava Šoltésa, DrSc. „Vybrané kapitoly z medicínskej etiky“: „Súčasná zdravotnícka starostlivosť dostáva trhový charakter, nemôže však dobre plniť svoje poslanie bez akceptovania etických princípov. Extrémne chápanie demokracie v tom, že človek je sám sebe pánom, že najvyššou hodnotou je jeho individuálna sloboda, že má právo na presadzovanie svojich záujmov a nikto mu nemá do toho čo hovoriť a pod., sú krédom ideológie, ktorá je možno vhodná pre ekonomickú transformáciu a podnikateľské aktivity, ale najmä je „etikou“ ľudí, čo chcú rýchlo zbohatnúť. Akceptovanie týchto myšlienkových prúdov ide s neochotou uznať akýkoľvek princíp, akúkoľvek morálku, okrem vlastného ja a vlastnej morálky. Etika je hľadanie, motivovanie a formovanie našich vnútorných postojov, s vedomím zodpovednosti, ktoré presahuje naše vlastné záujmy“.