extremny realista

Dnes už konečne celkom presne chápem masový exodus ľudí z SDKÚ. Pavla Freša, súčasného predsedu, prirovnávajúc ho k zradného útesu, pri ktorom každý člen jeho posádky nakoniec v sebazáchove začal nonverbálnou komunikáciou vysielať: „SOS, „SOS“, som nikdy nepovažoval za mozgového Titana, aj keď postavu na to má. Možno sa preto hodí akurát len k Titanicu. Tento neoliberál, demokrat, militarista, kresťan v jednej osobe, pokračovateľ privatizačnej filozofie nadnárodných spoločnosti, možno si ani teraz poriadne neuvedomuje, že ešte stále presadzuje to, čo dostalo Slovensko za 25 rokov do až fatálne bezvýchodiskovej situácie. Alebo, žeby bol len spriaznenou súčasťou spiklenectva proti nemu? Nechávam na zvážení čitateľov.
Troška z histórie, aby sme si isté pojmy a veci ujasnili a obnovili. Finančné korporácie, nadnárodné spoločnosti, svetový kapitál, imperializmus po roku 1989, kedy aj kapitalizmus stál pred hroziacim kolapsom, prešli bývalé krajiny východného bloku na tzv. trhovú ekonomiku, kde vraj všemocný trh a zisk všetko vyrieši. Svetová kríza bola tak riadeným rozpadom „impéria zla“ zažehnaná. Otvorili sa trhy a možnosti priam neslýchané, nevídané. A čo za to len od Slovákov žiadali veľkí priemyselníci, či vlastníci pôdy? Aby sa im investície, samozrejme, čo najskôr vrátili? Ergo, zúročil?
Druhým krokom bola snaha o zvýšenie zisku v podobe rôznych daňových úľav, masívnych dotácií, prehliadať tlak (zo strany dosadených poslušných politických figuriek) na zníženie mzdy a zvýšenie cien. Štát vedený SDKÚ de facto i de iure doslova odovzdal (za prísľub udržania zamestnanosti) oceliarne, elektrárne, banky, plynárne, vodárne, lodenice, bane, pôdu, a to všetko vraj vo verejnom záujme, zahraničnému kapitálu. Veď Slovensko len „sanáciou“, alebo inak povedané „ozdravením“ či „revitalizáciou“ bánk (Tento experiment riadený Mikloš – Schmognerová,), stál daňových poplatníkov 200 miliárd korún.
V mene hospodárskej krízy, ktorú Slovensko nikdy nevyvolalo, údajnej nízkej konkurencieschopnosti (lebo také boli dohody) boli zrušené strojárske podniky, zbrojárstvo, obuvníctvo, textilný priemysel, čím sme vlastne garantovali návrat kapitálu investovaného obrovskými korporáciami len do pre nich výhodných odvetví a z nich plynúcich rozprávkových ziskov, ale na druhej strane, my sme (občania, čiže naše figúrky) prevzali na svoje plecia väčšinu rizík a strát (Šičky z Vranova nad Topľou, či robotníci z Považských strojární by vedeli, ako sa odmontúvajú stroje a v nočných hodinách sa presúvajú do ešte zaostalejších „destinácií“).
Dnešný pán predseda SDKÚ sa hrdo, až pateticky smiešne, prihlásil k neoliberálnym rozkrádačom, ktorí sa najprv oprú vraj o vedecký, ekonomicky výklad svojho rabovania k renomovaným „výhercom“ Nobelových cien za ekonomiku (Nobelovu cenu za chémiu dostal aj istý žid Fritz Haber v roku 1918, ktorý vyrobil Yperit) a ktorý potom propagandisticky použijú ako dôkaz ekonomickej, sociálnej spravodlivosti, čiže beztrestnej legitimity svojej najprimitívnejšej zlodejiny. Medzi takých patrí aj ekonóm – lord Keynes, ktorý vo svojej práci „Všeobecnej teórie zamestnanosti, úrokov a peňazí“, požehnal zavedeniu princípov trhovej ekonomiky, globalizácie do systému parlamentnej demokracie.
Pýtate sa, prečo takýto úvod? Čo s tým má Frešo? Nuž naozaj veľmi veľa. Pri svojom úzko obmedzenom demokratickom myslení nezniesol, že včera (24. februára 2016 v priamom vysielaní RTVS mu po pravici sedeli dvaja „extrémisti“ Marián Kotleba z Ľudovej strany Naše Slovensko a Jozef Hrdlička z Komunistickej strany Slovenska) bol prítomný v tejto predvolebnej spoločnosti. Čím chcel pred občanmi nejako aj takto demonštrovať svoju demokratickú, „ľudskú“ nepohodu. Aj sa mu to dokonale podarilo. Hneď na začiatku požiadal moderátorku odobrať zo svojich desať sekúnd, ktorými si mali prítomní uctiť obete fašizmu a komunizmu… Chcem mu len pripomenúť, že žijeme v 21. storočí, ale ON – Frešo, akoby stále nechápal, že obe spomínané strany kedysi (1919) vznikli ako ohlas záujmov kapitálu, ktorý ich porodil, živil a následne aj po použití usmrtil. To by bolo na oveľa dlhšie rozprávanie.
A ak hovoríme o demokratovi Frešovi, tak svoju minimálnu citlivosť na uznávanie demokratických princípov prezentoval aj pri referende o názve mosta ponad rieku Moravu, spájajúci Slovensko s Rakúskom. Aj napriek tomu, že na internetovom hlasovaní vyhral názov Most Chucka Norrisa, VÚC pod vedením Freša, rozhodla inak. Prečo? Pustím si fantáziu trocha z uzdy. Prepáčte. Aby sa ľudia nemali napríklad dozvedieť, že jeho matka bola z indiánskeho kmeňa Cherokézov? Čo je veľmi citlivá téma pre Hviezdoslavovo námestie, lebo pôvodní obyvatelia, ktorí prežili brutálnu genocídu „bieleho muža“, ktorých zostalo v roku 1900 len 250 tisíc z asi 10 miliónov, žijú dnes asi v 300 rezerváciách v katastrofálnych podmienkach? Ale o tom súčasní demokrati akože už nič nevedia. Radšej budú ľuďom predhadzovať iné (predpísané)historické udalosti, aj s politicko-ideologickým komentárom, ako ich musia tí, ktorým sú určené, aj chápať. Veď nie je to až tak dávno, keď sa USA v rokoch 1863 až 1868 pokúsili deportovať a vyvraždiť indiánsky kmeň Navajov, ktorí žijú na území štátov Arizona, Utah a Nové Mexiko. Nie je tiež už žiadnym tajomstvom, že za 200 rokov vyvolali „Amíci“ 200 vojen.
Pánovi Frešovi akosi taktiež uniká, že existuje hlboká vnútorná ideová prepojenosť medzi fašizmom a neoliberalizmom (čiže dnešnou globálnou formou kapitalizmu). Táto spojitosť je daná samotnou podstatou kapitalizmu, ktorého skrytým základom je tak isto sociáldarwinizmus: profit za každú cenu, víťazstvo silnejšieho, dravejšieho, bezohľadnejšieho… A potom právo na život dostanú len vyvolení, veď o tzv. „Zlatej miliarde“ a´la Bilderberg nemusím podrobnejšie hovoriť.
A aby som nezabudol, Frešo spomenul aj zločiny komunizmu. Nuž tak mu niečo pripomeniem. Modlitebnou knižkou bol Marxov (žid) „Kapitál“ (ktorý vraj ani nepísal on), „Náboženstvo ako ópium ľudstva“ (myslel len kresťanské), človek, ktorý sa netajil svojim pohrdlivým postojom k Slovanom. Dobre informovaní pozorovatelia, si vnútri aj mimo Ruska, však veľmi dobre, podrobne všimli toto obdobie kľúčovej židovskej úlohy, v rámci nástupu boľševizmu. Napríklad, Winston Churchill varoval, v článku publikovanom 8. februára 1920 v londýnskom Illustrated Sunday Herald, že boľševizmus je „globálne sprisahanie s cieľom zvrhnúť civilizáciu a vytvoriť spoločnosť na báze zastaveného vývoja, závistlivej zloby a nemožnej rovnosti“. Tento významný, uznávaný britský politik a historik napísal: „Vôbec nie je potrebné preháňať rolu, ktorú pri vzniku boľševizmu a pri praktickom uskutočnení ruskej revolúcie, zohrali títo medzinárodní a väčšinou ateistickí Židia. Je rozhodne veľmi významná a pravdepodobne prevažuje nad všetkými ostatnými. S význačnou výnimkou Lenina (tretinový žid – pozn. autora) je väčšina ostatných vedúcich osobností zložená zo samých Židov. Okrem toho, základná inšpirácia a hnacia sila pochádza práve od týchto židovských vedúcich predstaviteľov. Tak je Čičerin, etnický Rus, zatienený jeho nominálnym podriadeným, Litvinovom, a vplyv Rusov ako Bucharin alebo Lunačarskij nemôže byť porovnávaný s mocou Trockého, Kameneva, Zinovieva, diktátora červenej citadely (Petrohrad), Krassina alebo Radeka – všetci sú Židia. V sovietskych inštitúciách je prevaha Židov ešte viac ohromujúca. A vedúcu, ak nie priam rozhodujúcu, rolu v systéme terorizmu, ktorý uplatňuje Všeruská mimoriadna komisia pre boj s kontrarevolúciou a sabotážou (Čeka) zohrávajú Židia a v niektorých význačných prípadoch Židovky. Netreba ani uvádzať, že v duši ruského národa boli vyburcované tie najprudšie vášne túžiace po pomste“.
Alebo, David R. Francis, americký veľvyslanec v Rusku, varoval v januári 1918 v hlásení do Washingtonu: „Tunajší boľševickí vodcovia, väčšina z nich sú Židia a 90 percent z nich sú bývalí exulanti, sa v minimálnej miere zaujímajú o Rusko alebo o nejakú inú krajinu, ale sú to internacionalisti, ktorí sa snažia spustiť celosvetovú sociálnu revolúciu“.
Holandský veľvyslanec v Rusku, Oudendyke, mal rovnaké postrehy o pár mesiacov neskôr: „Pokiaľ nebude boľševizmus udusený v zárodku, bude sa šíriť v takej alebo onakej forme po Európe a celom svete, keďže je organizovaný a realizovaný Židmi, ktorí nemajú žiadnu národnú príslušnosť, a ktorých zištným cieľom je zničiť súčasný poriadok vecí“.
„Boľševická revolúcia,“ vyhlásil obežník poprednej americko-židovskej komunity „je z veľkej časti produktom židovského myslenia, židovskej nespokojnosti, židovskej snahy o prestavbu“.
Čo teda vlastne chcel Frešo desaťsekundovým mlčaním povedať? Že je vlastne antisemita? Alebo len nepozná dejiny, ktoré sa píšu jedny pre trezory a druhé pre obyčajný ľud? Musím mu vari pripomenúť, že v gulagoch zahynulo 20 miliónov Rusov, najlepší genetický fond Ruska? S jednou podstatnou výhradou. Že nie rukou samotného Rusa (to sa vždy priečilo ruskému naturelu). Preto si mu dovolím tiež ešte pripomenúť, že akokoľvek pochopiteľné a možno dokonca ospravedlniteľné mohlo židovské nepriateľstvo voči imperiálnemu cárskemu režimu byť, významný židovský podiel v omnoho despotickejšom sovietskom režime, je ťažšie ospravedlniteľný. V Rusku narodená židovská spisovateľka Sonja Margolina označila židovský podiel pri podporovaní boľševického režimu ako „historický hriech Židov“ vo svojej nedávno publikovanej knihe o „Židoch v Rusku v 20. storočí“ napríklad poukazuje na významné postavenie Židov, ako veliteľov sovietskych Gulagov, koncentračných a pracovných táborov, a na podiel židovských komunistov pri systematickej likvidácii ruských kostolov a vraždách pravoslávnych duchovných. Okrem toho, píše, že „Židia celého sveta podporovali sovietsku mocnosť a mlčali pri konfrontácii s akoukoľvek opozičnou kritikou“. Vo svetle týchto skutočností ponúka Margolina hroznú predpoveď: „Prehnane oduševnená účasť židovských boľševikov pri ovládnutí a zničení Ruska je hriech, ktorý bude pomstený, sovietska moc bude stotožňovaná s židovskou mocou a nespútaná nenávisť proti boľševikom sa zmení na nenávisť proti Židom“. Tak na koho ste to konkrétne mysleli pán Frešo? Na koho….?!
Frešo pri svojom rusofóbstve išiel až tak ďaleko, že v tomto priamom rozhlasovom a televíznom prenose obvinil Rusko z odtrhnutia Krymu od Ukrajiny a vyvolanie vojenského konfliktu na Ukrajine (A tak dnes riešime, či dojnice pôjdu na porážku, alebo nie, lebo EÚ svojimi sankciami proti Rusku dostala naše poľnohospodárstvo už dokonale na lopatky. Ale veď o to im aj išlo).
U Freša ma nezaráža jeho politická, historická negramotnosť, ale to, že klame, podvádza, uráža, a aby toho nebolo málo, on aj v minipriestore štúdia si agresívne diktuje formu a obsah rozhovoru tak, až z moderátorky pomaly urobil bezmocného štatistu. Frešo zachraňuje SDKÚ aj tým, že do popredia otrčil svojho tieňového ministra zdravotníctva Valeriána Potičného, ktorého zároveň zamestnal na „svojom“ VÚC. Človeka, o ktorom, keby mali kolegovia – lekári odvahu hovoriť, by sme sa dozvedeli oveľa viac, ako len o jeho super vile v Borskom Mikuláši, na ktorú si vraj celý život šetrili jeho rodičia. Tým len potvrdil staré známe o tom, aké vrany k sebe sadajú. „Demokraciou a voľbami sfrešovaný“ Frešo preto ani len nepostrehol slová súčasného pápeža, ktorý problém, či skôr otázku prežitia kresťanstva, vidí vo Vladimírovi Putinovi. A už vôbec nič, ale absolútne nič si z jeho slov nedokázal dať do žiadnych súvislostí. Asi, okrem svojich plytučkých vedomostí v zahraničnej politike, nemá pri sebe už nikoho, kto by mu poradil, ako pravovernému kresťanskému demokratovi únijného typu, kde sa práve nachádza realita.