extremny realista

Pozastavil som sa nad vyjadrením doktora, prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska, Mariána Petka, ktorý pre médiá povedal: „Lekár je medzi dvoma kameňmi. Pri rozhodovaní mu v hlave beží veľa problémov. Jeden je, keď dá urobiť veľa vyšetrení, nikto však nevie, čo je veľa, ktoré revízni lekári zdravotných poisťovní zoškrtajú, to znamená nezaplatia. V druhej časti svojej hlavy rieši dôležitejší problém, a to, či dať pacientovi vyšetrenie, alebo nie. Môže sa stať, že lekár sa rozhodne, že diagnostiku netreba, dôjde ku komplikácii a potom sa bude zodpovedať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Preto už dvadsať rokov žiadame, aby boli vypracované medicínske štandardy, liečebno-diagnostické, ktoré nie sú“.

Pán doktor Petko, diagnostické postupy sú zavedené, len vy o tom asi nič neviete? Veď podľa čoho by vás úrad pre dohľad mohol kontrolovať? Mimochodom, vy taký odborník, prečo ste už dávno nenavrhli tento Zajacov, doslova inkvizičný orgán s 240 pracovníkmi, zrušiť? Nikto by to ani nepostrehol. Verte mi. Stačí mať dobre vycvičené, zorganizované a erudíciou podkuté kontrolné oddelenie na MZ SR a len by ste videli, ako by sa poniektorí poriadne zapotili…). Skutočne si myslíte, že postupy nie sú na svete? Takúto výhovorku, ktorá je jednoducho verifikovateľná (mám vám ich poslať?), môže povedať len človek, ktorý sa usilovne podieľal, aj s ministrom Rudolfom Zajacom, na likvidácii Klubu malých a stredných nemocníc, lebo bol až príliš veľkou odbornou silou, na ktorú Zajac nevedel reagovať, tak aj preto ho radšej mocensko – brachiálnou silou zrušil, aby z vás, čiže s vami na čele, urobil piatu kolónu. (Zdravotníctvo si dovolím povedať, že mám prežité a naštudované až príliš dobre. Pred 20 rokmi, ako tvrdíte, o vás nikto nič nevedel, navyše, bola úplne iná situácia, tak neohurujte ministra, ani laickú verejnosť svojou duchaplnou bojovnosťou, akoby ste práve vy, áno, práve vy, bol ten, kto na všetko poukazoval. Nebohý MUDr. Peter Šomló, bývalý predseda Klubu malých a stredných nemocníc, sa musí v hrobe obracať: Keby žil, vedel (lebo inakšie to ani nevedel) by vám veľmi priamočiaro povedať všetky detaily, čiže aj to, kde klamete, zavádzate, alebo hovoríte možno aj pravdu, rovnajúcu sa úrovni akejsi naučenej tautológie. Dovolím si vás upozorniť, že som nikdy nevynechal ani jedno zasadanie tohto klubu, ktoré sa vždy konalo v hoteli Diamant v Dudinciach. (Poznali ste názor doktora P. Šomla na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Mne ho povedal. Bol odborne vyargumentovaný, stačí teda, ak poviem, že bol zásadne proti nemu).

Mám vám vari pripomenúť, ako dostali riaditelia nemocníc spomínaného klubu príkaz (2003-4) pripraviť sa na prechod nemocníc pod samosprávy? Ako im túto Jóbovu zvesť prišiel povedať jeho štátny tajomník, doktor Peter Ottinger? Bolo na ňom vidieť rozpaky, neistotu, tiež nebol zo svojej úlohy dva krát nadšený. Pamätáte si, čo im na záver, keď prítomní riaditelia vecne argumentovali o unáhlenosti a nepripravenosti tejto „reformy“, povedal: „Áno, musíte to splniť, však viete, že je to príkaz ministra“. A bolo vymaľované. Prosím, prestaňte sa dnes hrať na niekoho, čím vôbec nie ste. My, čo si niečo pamätáme, ešte žijeme, ani s odchodom môjho priateľa doktora Šomla… Alebo si myslíte, že mŕtvy svedok, dobrý svedok?

Odbočím, ale súvisí to, okrem ďalšieho množstva závažných problémov, napríklad so stavom mammografických vyšetrení žien i pacientiek. Prečo ste napríklad ministrovi nepovedali, že na Slovensku máme viac mammografov na počet žien, ako vo Švajčiarsku? Prečo o 13:00 hod. musia byť niektoré „mammografické“ čakárne prázdne, ale súkromné, kde si pacientky priplácajú, pracujú na dve smeny? A ako by ste vy, konkrétne vy, reprofilizovali lôžka? Čo keby ste ministrovi poradili, aby napríklad (strelím len tak od pása, na považský rad nemocníc) nemocnicu v Ilave reprofilizoval na lôžka pre dlhodobo chorých, geriatrické, paliatívne? Hádam viete o tom, že za ministra L. Javorského (roku 1996) aj Slovenská republika podpísala Onko-chartu? Ak by ste čakali, že ju budeme rešpektovať, tak sme sa nedočkali ani dodnes! Výsledkom bolo, že Uhliarik chcel zrušiť oddelenie paliatívnej starostlivosti v Dolnom Kubíne, zrušil 700 geriatrických lôžok a pod., ale ani Valentovič, Raši, Zvolenská, Čislák žiadne protiopatrenie, rozumejte, nápravu, neurobili. Aj keď to mali vo svojom programovom vyhlásení. Skutočný zdrap papiera, ktorý recyklovali, karibským slnkom vždy nádherne opálení, chlapci z košického lesoparku. Viete, ako dopadne akcia „Záchranky Falck“? Ja viem, všetko bolo v súlade so zákonom, nanajvýš sa niekomu udelí symbolická pokuta a, život ide ďalej….

S prepáčením, cétečko, či aj magnetickú rezonanciu, máme už pomaly v každom mestečku. Viete, koľkí lekári vedia výsledky týchto (pre)dražených prístrojov aj správne čítať? Na vyhodnotenie si napríklad bratislavskí, kramárski traumatológovia, ktorí sa špecializujúci na operácie istých častí tela, snímky posúvajú vždy tomu, čo ich vie s najväčšou istotou správne popísať. Veď o tom hovorí aj Deontologický kódex lekára! Tak prestaňte, pán prezident, s prepáčením oblbovať mozgy nového ministra. Nový, neznamená, že aj blbý… Je dobré, ak vás prijal, aspoň ste sa prezentovali, predstavili osobne, verím, že si minister už názor vytvoril. Obdobne, ako aj na ďalších, ktorých v týchto dňoch tiež osobne vypočul. (Jasné, že veľmi preháňam, ale provízie z predražených nákupov boli nesmierne, no nesmierne lákavé, nuž veľa ľudí sa aj preto – jedným podpisom – rýchlo finančne „zahojilo“. Navyše, keď sa vedelo, že nikomu nehrozí žiadna trestnoprávna zodpovednosť. Viď aktuálna informácia o „vyšetrení“ a uzatvorení kauzy piešťanského CT. Verím, že sa ministerka Žitňanská pozrie, kde sa stala „chyba“?! Nepomôžete jej, vážený pán doktor Petko, identifikovať aj ďalších?).

A len malá poznámka aj k prezidentke komory sestier Mgr. Ivete Lazorovej, ktorá si myslí, že zjedla kašu múdrosti. (O jej charakterových vlastnostiach si dovolím niečo napísať v iných súvislostiach neskôr…) Jej, vážené zdravotné sestry, vážení pacienti, okrem iných vecí, nejde o nič iné, len o to, aby pomaly každá zdravotná sestra mala vysokú školu, a potom si z tejto pozície, diktovala podmienky. O tom som už tiež niečo písal. Aspoň takto vyznievajú aj jej mediálne výroky. Uznávam, že s platmi treba niečo robiť. A radikálne, ale o to jej ani tak veľmi nejde. Pozadie je oveľa zamaskovanejšie, ba až tak, že už nemôže byť ani priehľadnejšie. Všetkého, pani magistra, veľa naozaj škodí. Platy, to je len pre vás zámienka…

Zamýšľal som sa aj nad tým, koľké zdravotné sestričky sa vypracovali až na panie profesorky (často aj známym spôsobom – „Per vaginam, ad astram“ – nech mi odpustia všetky, ktorých sa to netýka, ale inak eufemistickejšie ani neviem tento spôsob kariérneho postupu zadefinovať, alebo inak, dostatočnou servilnosťou a ústretovosťou voči nadriadeným), ktorých dôležitosť, osožnosť, opodstatnenie a spoločenský význam, sa meria len sumou zbytočne vyhodených peňazí na ich platy. A vôbec nie je pravdou, že nás EÚ núti, aby zdravotné sestričky mali vysokú školu! Ak ju chcú mať, sú dve základné možnosti, či postupy… Buď im štúdium zaplatí zamestnávateľ, lebo sú také dobré, že ich mieni dať do vedúcej funkcie, alebo si štúdium každá zaplatí sama, lebo vie, že sa jej táto investícia vráti, ak odíde pracovať do „lepšej“ časti EÚ. Preto odporúčam, aby bolo vysokoškolské štúdium ošetrovateľstva ponechané len na súkromných VŠ. Platiť štátnu vysokú školu, ako napríklad Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave a v Banskej Bystrici, považujem za míňanie peňazí daňových poplatníkov až za hranou ekonomického hazardu (rád sa nechám poučiť tým, kto mi tento názor dokáže odborne vyvrátiť).

A len veľmi málo ľudí napríklad vie (prísne strážené tajomstvo, kde vám nepomôže ani zákon 211/2000 Z.Z. o slobodnom prístupe k informáciám, lebo ak vám ju aj pošlú, tak ju môžete považovať za klamstvo), že vo vedúcich funkciách na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave pôsobia aj „ľudia“, ktorí sú trestne stíhaní, alebo ľudia, ktorí si z čistého megalomanstva „vybudovali“ všelijaké pofidérne ústavy (kliknite si napríklad na webovú stránku fakulty ošetrovateľstva a presvedčte sa), len aby zdôvodnili svoju opodstatnenosť. Že kedysi (len nedávno) na tejto univerzite vypísali konkurzy na obsadenie miest rektora, dekanov v rozpore so zákonom, a nevadilo to ani MZ SR, ako zriaďovateľovi, aj keď ministerka Zvolenská bola na to písomne upozornená?! Chcete dôkaz? Viete, aká bola jedna podmienka uchádzať sa o výberové konanie? Že uchádzač musí byť zamestnancom SZU. Ak by sa na toto miesto chcel prihlásiť aj nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, a nebol by interným zamestnancom univerzity, tak by mal jednoducho smolu.

Pani exministerka Zvolenská mala problém tak niekde hlboko, že Mariánska priekopa je oproti tomu, len plytkou mláčkou. Pani Zvolenskú totiž riadila a stále si tam aj „hovká“, bývalá zdravotná sestrička, dnes s titulom docentky, akási Zuzana Slezáková. Jej úlohou, pracovnou náplňou, ako súčasnej pracovníčky ministerstva zdravotníctva, bola kontrolno-metodická činnosť voči SZU, lebo, ako som už spomínal, zriaďovateľom tejto štátnej školy je MZ SR. Prečo nikdy docentka Slezáková zo zákona nekonala? Preto, lebo brala plat aj ako pracovníčka SZU (na portáli o zamestnancoch VŠ ju tam nájdete). Po niekoľkonásobnom písomnom upozornení MZ SR nakoniec „dobrovoľne“ prestala byť zamestnankyňou univerzity. Verte, ak by som na to nebol upozornil, plat by brala možno až dodnes…. Zákon o štátnej službe jej taktiež nič nehovoril? Vedeniu SZU o nehospodárnom nakladaní… atď., tiež nie?! A nie je jediná, čo bola takto nehospodárne platená. Ale väzby zostali. Dnes už len sedí vo vedeckej rade (kliknite si na FOaZOŠ, potom ikonku Predstavitelia fakulty a zistíte, že šiesta zo spodku je doc. PhDr. Zuzana Slezáková, PhD., MPH). Prečo?

A keď som už spomenul ústavy a píšem o tejto fakulte, jasné, že je ich na SZU oveľa viac, tak mi nedá, aby som aspoň tieto nespomenul: Ústav stredoškolskej zdravotníckej edukácie a kontinuálneho vzdelávania učiteľov PhDr. Dagmar Komačeková, PhD., Ústav výživy doc. MUDr. Katarína Gazdíková, PhD., MHA, MPH, mimoriadny profesor, Ústav zdravotníckej etiky prof. MUDr. Jozef Glasa, CSc., PhD. Prečo? Aj tie si „rozkliknite“ a hneď budete vedieť, ako sa narába s našimi daňami. Veď z cudzieho krv netečie. Súkromné vysoké školy bojujú o prežitie, niekto im stále hádže polená pod nohy, a keď sú nositeľmi čo len príslovky svätá, svätý, tak sa už vyťahuje jatagán z pošvy… Už nemusíme konkurenciu vyhadzovať do povetria, používať molotovove koktaily, či vymýšľať nejaké politické procesy. Stačí „dobre“ pripravená diskreditácia a správne nasadený, s dostatočne flexibilnými vlastnosťami (nechcem to nazvať, že až bezcharakternosťou), človek, ktorý dostane v rámci uplatňovania demokracie, absolútne voľnú, nekontrolovateľnú moc. Áno, o vás hovorím pani docentka Slezáková a veci sa zariadia, akoby samé. Akoby ich len tak náhodne život priniesol. Ale ja, na náhody neverím. Pripomeňme si dialektického, idealistického filozofa Hegla, niečo o zákone negácie – negácie, boja dvoch protikladov, či tretí Newtonov pohybový zákon o akcii a reakcii, či len myšlienku, že dialektika je logika protirečení. Alebo „Panta cwrei, Oude menei.“ „Všetko plynie a nič nezostáva“ (Herakleitos).

Nedá mi totiž nenapísať jednu myšlienku, ktorá mňa osobne presviedča, že nad všetkým je niečo, čo si racionálne nevieme vysvetliť. „V prírode nie je nič nemenné. Všetko je v neustálej premene, v pohybe a zmene. Ako však zisťujeme, nič nevzniká z ničoho, všetko má svojho predchodcu, niečo, čo existovalo skôr. Podobne, nikdy nič nezmizne bez stopy, teda tak, že by nedalo vzniku niečomu, čo by za tým nasledovalo. Táto všeobecná vlastnosť sveta sa dá vyjadriť princípom, ktorý sumarizuje obrovské množstvo rôznych skúseností, a ktorý nie je v rozpore so žiadnym pozorovaním alebo experimentom, vedeckým alebo iným, a síce princípom, že všetko z niečoho pochádza a k niečomu vedie“ (David Bohm, Causality and Chance in Modern Physics, str.1).

Budem surovo úprimný. (Aj preto ma veľa ľudí nemá v láske. Mne však stačí, ak ma má rado aj veľmi malé množstvo, ale tých považujem za priateľov, tých si vážim – pre nich dokážem urobiť všetko, na čo mi vedomosti a sily stačia – v tom najlepšom sémantickom význame tohto jedinečného slova. A oni mi to vracajú rovnako. (Bez toho, aby sme si čo len euro medzi sebou zaplatili). Ak by zajtra SZU nebola, nikto by si to ani len nevšimol. Akurát len 452 pedagógov, a štátny rozpočet by každoročne ušetril 10 miliónov euro. (A čo sa týka tých pár študentov, poznám oveľa lepšie a kvalitnejšie školy, ktoré by sa o nich vedeli postarať. Na niektorých som učil, či ešte učím…, zatiaľ!).

O tom, ako sa pani bývalej rektorke (dnes „len“ opäť dekanke) podarilo túto školu fatálne zadlžiť, tiež ešte napíšem niečo vo svojom ďalšom blogu. Aj s konkrétnymi menami jej sekundantov. A preto len na úvod, či navodenie aktuálnej „atmosféry“, viete o tom, že štatút univerzity bude v najbližších dňoch AK s pravdepodobnosťou, hraničiacou až s istotou, tejto škole odobratý?! A nepomôže jej ani Roman Kováč, ktorý mal byť údajne jeden z jej zakladateľov, evaluátorov a apologétov.

Povedzte pán docent Roman Kováč čitateľom, občanom SR, z akého dôvodu je aj proti vám vedené od 8. marca 2012 trestné stíhanie? A prečo tak dlho trvá vyšetrovanie? Uvedomujem si, že platí prezumpcia neviny, preto ste stále nevinný a musím tak na vás aj pozerať, samozrejme, že aj pozerám, ako by som inakšie aj mohol. Zákon predsa treba rešpektovať. Veď vy, ako bývalý minister zdravotníctva, ba aj vyše polročný minister školstva, niečo vari o tom už viete! Ale, povedzte nám, prečo ste zo svojho syna urobil vedúceho katedry na fakulte verejného zdravotníctva v čase, keď ste boli jej dekanom? Prečo sa stal váš syn predsedom Akademického senátu na fakulte, ktorý ma tiež kontrolnú funkciu voči dekanovi, keď ste boli tiež práve jej dekanom? A tých prečo je oveľa, oveľa viac, ale o tom, až po definitívnom verdikte súdu. Verím, že si média prídu tento prípad vychutnať. Osobne ich pozvem, vážený pán exdekan. Zatiaľ nebolo vytýčené ani len jedno pojednávania. Takže, možno sa ho ani nedožijeme…