Ten, kto číta moje blogy, sa istotne presvedčil, že moja kritika smerujúce na praktiky Penty, nie je vôbec šetriaca. Dnes jej však musím v jednej veci dať plne za pravdu. A nemám s tým ani najmenší problém. Nedalo sa totiž „nevšimnúť“ akciu na záchranu pôrodníckeho oddelenia v Banskej Štiavnici. Priam mediálna TNT bomba, s oneskoreným účinkom výbuchu. Bola to pre ne nesmierne dráždivo chutná potrava. Obsahovala totiž všetko, čo taká bomba, s takým ničivým účinkom musí obsahovať: náreky, slzy, hnev, výčitky, negatívne emócie, hrozby, vášne, vydieranie, manipuláciu, polopravdy, podprahové šteklenie citov a to všetko pod bojovými transparentmi protestujúcich. No, neodvysielajte to! Navyše, scenár písaný tak, aby nikto z médií nemohol byť obvinený z nejakej snahy o škandalizovanie, resp. o bulvarizovanie témy. Už dávno som sa zo strany médií nestretol s takou zákernou podlosťou. S takou schizofréniou, účelovým vytrhávaním faktov z kontextu, ich hranej snahy o „riešenie“ problémov, žiaľ, bez akéhokoľvek prínosu o objektívnu interpretáciu najdôležitejších súvislosti, ktoré by priniesli skôr upokojenie, nie až takto (obrazne povedané) do „krvava“ vybičovanú hystériu.
Uznávam, pôrodnícke oddelenie bolo špičkové pracovisko, ktoré sa za svoje dobré meno zaslúžilo práve špičkovým (odborným i ľudským) prístupom k svojim pacientkam – rodičkám. Ale, je tu veľa ale… Ale, mohlo si to totiž aj dovoliť, lebo ak každý deň pôrodníci odrodili maximálne dve mamičky, ba v niektoré dni nerodila ani jedna, tak približne päťsto pôrodov do roka, bol skutočne veľmi nízky počet. Ale, bolo ekonomicky efektívne toto oddelenie? Nešlo o rozšafnú diverzifikáciu financií, ktoré mohli byť oveľa účelnejšie vynaložené v prospech aj iných (väčšieho množstva) pacientov?
Som zástancom tvrdej línie, že pacient musí stáť v reťazci zdravotníctva vždy na prvom mieste. Preto by mal vždy aj dostávať len objektívne informácie, vychádzajúce z medicíny založenej na dôkazoch. Ale aj informácie o tom, čo sa napríklad bude diať s „jeho“ zdravotníckym zariadením? Len informovaný občan, pacient vie potom aj zmysluplne spolupracovať. A nekmášu ním vášne… Lebo vyprovokovať konflikt, je už na Slovensku obľúbená disciplína, ktorá má na jednej strane nahnevaných aktérov, na druhej strane plné tribúny divákov a dostatok provokatérov, napríklad v roli rozhodcov, či až samotných usporiadateľov. Takéto zápasy polícia označí za rizikové a preventívne nasadí aj „ťažkú“ techniku.
Preto nechápem, ako sa mohla skupina Penta uspokojiť len s informáciou, že chce z tejto nemocnice urobiť zariadenie s lôžkami pre dlhodobo chorých. Podcenila krízovú komunikáciu tým najamatérskejším spôsobom. A pritom z každej krízy treba vyťažiť čo najviac pozitívneho. Samozrejme, ak je riadená a je pod našou kontrolou. Lebo jej manažment musel rátať s tým, že nespokojnosť vybuchne a za výbuch bude zodpovedný ten, ktorý naopak, by mal byť mimo skupinky podozrivých. Že to nezapadá do logiky prípadu? Ale zapadá, a ako!
Vlastník nemocnice totiž po prvý krát v histórii jeho pôsobenia preukázal nebývalú ochotu spolupracovať s vládou. Možno, aby zároveň aj vyslal signál, že s ňou končí vedenie jednej križiackej výpravy, za druhou… Obe strany musia, ale aj preto, že sú vyčerpané a boj je od samého začiatku kontraproduktívny, podpísať mierovú zmluvu, čo je „len“ otázkou múdrej, uvážlivej diplomacie. (Pomôžme si príkladom: Rusko vs. Čečensko, Putin a Kadyrov).
Keby Penta aspoň dva týždne dopredu prišla s touto „morovou“ informáciou prostredníctvom tlačovej besedy uskutočnenej priamo v nemocnici, všetko mohlo byť inak. Bola by novinárom ukázala, čo všetko už chýba na zabezpečenie bezrizikovej prevádzky pôrodníckeho oddelenia, predstavila im zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené na bezpečné prevádzkovanie pôrodnice, tak by urobila prvý, veľmi významný krok k svojmu úspešnému cieľu. (Ale, ex post? Aký strategický či krízový manažment?!) Navyše, kazuistika nepustí, čiže na niektorých medializovaných úmrtiach novorodencov v iných nemocniciach mala Penta popísať príčiny, ale aj pripomenúť po senzáciách striehnucim médiám, ako dokážu každé vedenie nemocnice rozniesť na kopytách, ak sa niečo stane hocijakému pacientovi. Ale, po dôkladnom objasnení, už akosi neprejavia záujem sa k prípadu vrátiť a informovať o skutočných príčinách, aj keď ich k tomu zaväzuje tlačový zákon (o dodatočnom oznámení). Prieskumy (nie u nás) svedčia o tom, že veľa ľudí je bezradných, alebo sú „len“ zle informovaní.
Keby majiteľ nemocnice, ako druhý krok, pripomenul novinárom, aby si podrobne prečítali programové vyhlásenia vlád, povedzme 18 rokov dozadu, v ktorých sa unisono exaktne, pregnantne, dôrazne (a neviem, ako ešte) uvádza, že vláda zabezpečí, aby sa akútne lôžka reprofilizovali na lôžka pre dlhodobo chorých, či lôžka pre polymorbídnych pacientov (výskyt viacerých ochorení u jedného jedinca súčasne, sem sa rátajú najmä starí ľudia, lebo populácia nám starne. Stráca sa ľudskosť, súcit, akoby starobou človek zároveň strácal aj svoju hodnotu, ba až ľudskú dôstojnosť.), tak by im vymedzili isté záväzné pravidlá (smerovanie) komunikácie so svojimi čitateľmi, či poslucháčmi. A na argument, že sa už nebudú rodiť „bánskoštiavničania“, sú dve odpovede s otáznikom: A čo tí, ktorí nemajú vo svojej obci pôrodnicu? Alebo (po druhé) im ich tam postavíme, aby neboli ani oni diskriminovaní?
Čudujem sa aj MZ SR, že ani ich komunikačný odbor nereagoval, je ich tam na môj vkus príliš veľa (sedem?). Možno aj preto! Lebo, ak tento krok nepodporia dnes, zajtra sa to ich ministrovi, lebo ich úlohou je anticipovať problém a riešiť ho, čiže ho chrániť, vráti viacnásobne. Potom im treba za prácu už len poďakovať a slušne sa s nimi rozlúčiť, napríklad trocha upraveným heslom lekárov z roku 2011: „Ďakujeme, odchádzate…“
PS
Čo sa týka cestovania do Žiaru nad Hronom. Býval som kedysi na Grosslingovej ulici v Bratislave, asi 150 metrov od NsP Bezručova (oproti stojí Modrý kostolík). Už viac ako 15 rokov je zatvorená a chátra. Dostať sa spojmi na Kramáre zo Starého mesta – už naozaj veľmi starým občanom – je viac náročnejšie, lebo musia presadať a pod. Aj mamičky tam „musia“ chodiť rodiť, preto argumentovať vzdialenosťou je asi také, ako som už písal. Veď aj rodička, napríklad z Klátovej Novej Vsi, musí taktiež ísť rodiť „až“ do Partizánskeho. Kedysi boli medzi novinármi osobnosti, teraz sú už len osoby, česť výnimkám. Kauza pôrodnice nie je kauzou Penty, ale najmä osôb, ktoré si hovoria novinári.
Prečo ? ...
Celá debata | RSS tejto debaty