Slovensko, aj vďaka Hlavnému hygienikovi SR prof. MUDr. Ivanovi Rovnému, PhD., MPH, MHA, dokázalo prijať desiatky všelijakých národných programov, úloh, cieľov, ktoré mali, zjednodušene povedané, zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva, a tak pomôcť znížiť dopyt po finančne náročnej kuratíve, ale aj počty nemocníc. Už nehovoriac o humánnom rozmere týchto úloh. Rozmere, udržať obyvateľstvo v zdravotnej, sociálne a spirituálnej pohode. Toto konštatovanie má však už aj svoj koniec. Ďalej už nie je čo pozitívne povedať.
Slovensko síce patrí k veľmi iniciatívnym krajinám, ktoré napríklad prijali NÁRODNÝ PROGRAM PREVENCIE OBEZITY, NÁRODNÝ PROGRAM PREVENCIE NADVÁHY A OBEZITY, NÁRODNÝ PROGRAM BOJA PROTI NADVÁHE A OBEZITE, NÁRODNÝ AKĆNÝ PLÁN V PREVENCII OBEZITY NA ROKY 2015 – 2025, ale po vypršaní projektu, sa cirkus len jednoducho zabalí a Šípová Ruženka sa môže ísť uložiť na veľmi, veľmi dlhodobý spánok.
Odcitujme si niečo z materiálov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie, WHO EURO, 2006: Obesity home. Dostupné na: http://www.euro.who.int/obesity):
„Obezita je jednou z najväčších výziev verejného zdravotníctva v 21. storočí. Od roku 1980 sa prevalencia obezity strojnásobila v mnohých krajinách európskeho regiónu Svetovej zdravotníckej organizácie a počet tých, ktorí sú postihnutí, kontinuálne narastá do alarmujúcich rozmerov, najmä u detí. Obezita je taktiež zodpovedná za 2 – 8% všetkých výdavkov na zdravotníctvo a 10 – 13% úmrtí v rôznych častiach európskeho regiónu. Všetky spoločenstvá a vlády preto potrebujú uskutočňovať činnosti, ktoré povedú ku kontrole epidémie obezity. Národné stratégie by mali zabezpečiť a vytvoriť príležitosti pre zlepšenie fyzickej aktivity a podporiť dostupnosť a prístup k zdraviu prospešným potravinám. Mali by tiež zabezpečiť zapojenie rozličných vládnych sektorov, spoločnosti, súkromného sektora a iné zainteresované osoby, či organizácie“.
Zamyslime sa len nad úlohou dostupnosti a zdraviu prospešnosti potravín. Očakával som, že pán profesor Ivan Rovný bude vždy ostro protestovať proti všetkému, všetkým, ktorí tieto úlohy bránia na Slovensku presadzovať, a to už ani nehovorím, že aj ďalej zveľaďovať. Že sa bude iniciatívne zaujímať, prečo sa na bývalých ihriskách, športoviskách stavajú bytové domy, vily, alebo, prečo naše deti pomaly možno nikdy neochutnajú mlieko zo slovenských, zdravých chovov.
To by sa však musel, náš 130 kilogramový a 170 centimetrový hrdina, naozaj postaviť a natvrdo povedať: „Stačilo, páni podnikatelia. Mám to na háku, aj keď si to vybavíte u svojich politických ochrancov, ale cezo mňa, neprejdete“! A tak už pomaly vyše 20 rokov „vládne“ v oblasti verejného zdravotníctva tzv. Rovného nulová konštanta odporu. Ale aj tá má svoje hodnotové kritéria. Aké? O tom niekedy inokedy. Nič však potešujúce, priam šokujúce…
Bol som doslova dojatý nad skutočne nefalšovaným plačom farmárov v regióne Poprad, ktorí „svojej“ žoviálne sa tváriacej ministerke (vraj za SNS), doprevádzanej Andrejom Kiskom, hovorili o tom, ako budú musieť, z dôvodu insolventnosti, vyhubiť svoje stáda kráv. Len ten, kto nevyrastal (aj) v maštali, nevie, aká je láska medzi človekom a zvieraťom. Ja som mal to šťastie…
Očakával som, že po vyslovení sumy, ktorú by potrebovali na záchranu svojich dojníc vo forme dotácií (lebo ich likviduje konkurencia z EÚ, inak dotovaná, ale veď to je zámer, nie náhoda) vo výške 42 miliónov euro, Kiska sa ani len nezamyslí a povie, že žiaden Boeing za 50 miliónov euro sa zatiaľ kupovať nebude! Nepovedal! Len nasadil „zúčastnenú“ masku farizeja. Boeing možno už v tom čase pristával v Ostrava na premaľovanie. (Predsa nebude pán prezident lietať v ruskom Tupoleve Poprad-Bratislava a späť).
To, že naše stáda tvoria aj základnú krajinotvorbu, že majú svoje ekologické významné postavenie, ako o tom písala Ing. Z. Dukátová v príspevku Využívanie trávnych porastov pasením hovädzieho dobytka a oviec, netreba vari ani pripomínať. Boeing sa už teda prefarbuje v Ostrave a americké helikoptéry stoja na leteckých stojánkach v Banskej Bystrici. US Steel Košice, každý mesiac prepúšťa 29 ľudí. Odhaduje sa, že ak sa peniaze pre farmárov nenájdu, prácu postupne stratí až desať tisíc ľudí. A naša potravinová bezpečnosť? Nie je žiadúca, budeme nakoniec radi, ak dožijeme šesťdesiatku a potom, šup, šup do hrobu, to sa Sociálnej poisťovne uľaví…