So záujmom som si prečítal vyjadrenia nového poštovo-zásielkového ministra zdravotníctva Tomáša Druckera. Dovolím si odcitovať všetko, čo povedal a potom spravím len krátku analýzu:
“Myslím si, že naopak, v mnohých otázkach či už technického vybavenia, ktoré pacient možno ani často nevníma, je lepšie, ale systémové prvky v zdravotníctve sú také isté. Myslím si, že mnohé veci, neefektivita, redundancia výkonov, sú úplne identické, ako boli pred desiatimi rokmi. Rýchlosť zadlžovania je veľmi vysoká. Najväčším problémom je nedôvera spoločnosti v celkový spoločenský systém. Dlh nemocníc viac ako 500 miliónov eur asi nebude prekonať bez oddlženia.
Na druhej strane, oddlženie tu už bolo niekoľkokrát. Otázka je, prečo sa to opäť zadlžuje, to znamená, že máme problém v štruktúre financovania. Určite sa budem snažiť nájsť riešenia aj v oblasti oddlženia, ale najskôr musím poznať, kde sú tie diery, aby som dokázal aj k pánovi ministrovi financií prísť s konkrétnymi riešeniami”.
Začnem tým, ako z pacienta urobil hlupáka, ktorý možno často ani nevníma, že technické vybavenie je lepšie, ale systémové prvky sú také isté. To je také kvalifikované, empatické zhodnotenie pocitov a vnímania pacientov, ako keby povedal, že množstvo zrážok za ostatných desať rokov je lepšie, len sme si to nevšimli, lebo voda je stále taká istá. (No povedzte, nepovedal som naozaj obdivuhodnú blbosť? Jasné, že povedal)!
Neefektivta. Hurááá, objav hodný strategického, krízového, futuristického, až geniálneho manažéra. Ale nekrivdime, hneď svoju myšlienku spresnil, vraj redundancia výkonov. Redundancia, vážený pán minister zdravotníctva za stranu SMER – SD, znamená nadbytočnosť, hojnosť. Áno, máme nadbytočnosť napríklad laboratórnych vyšetrení. A viete prečo? Lebo istý pán minister z rodu „Rodentia“ zrušil nemocničné laboratóriá a dal ich do rúk súkromníkom. Čím totiž viac výkonov „labák“ urobí, tým viac peňazí zarobí. Nemusím vysvetľovať.
Nebudem tiež ani hlbšie rozoberať absolútne nedôstojnú, až drzú vetu o nedôvere spoločnosti v celkový spoločenský systém. Len maličký dôvetok. Ak spoločenský systém dá riadiť zdravotníctvo „kunzhistorikovi“ (Pavol Paška) a potom „poštárovi“, čo aj s desiatimi vysokými školami a tvári sa, že schopnejšieho nenašiel ani po ôsmich rokoch, tak sa žiadnej nedôvere vôbec nečudujem. Lebo som prvý, ktorý vám pán minister neverí. Viete vôbec, prečo sa tak rýchlo zadlžujeme? Lebo sme, okrem iného, povolili zisk, vytvorenie reťazcov, lebo sme nezaviedli e-health kartu, nič sme neurobili s prebujneným aparátom zdravotníckych úradníkov, ba práve naopak, ešte sme ho posilnili. Lebo sme zo zdravotníctva spravili biznis a z pacienta klienta… A mohol by som vo vyratúvaní toho, čo treba zmeniť, pokračovať a pokračovať, až do totálneho znechutenia každého čitateľa.
Ale pomaly by som chcel radšej dostať lopatou po ksichte, ako si prečítať vaše slovné, neskutočne dráždiace klišé o dierach a o cestičke k ministrovi financií. Až ste si nestačili za ten dlhší čas, čo pracujete vo vysokých manažérskych funkciách, čo len zbežne všimnúť, rozumiem, zdravotníctvo nebola vaša žiadna priorita, že túto tupú tupovinu už dávno pred vami (akoby na ospravedlnenie) povedal každý nastupujúci minister, začínajúc ministrom Zajacom, ktorý napríklad prirovnal zdravotníctvo k deravému hrncu, tak ste naozaj neprekročili ani len ten povestný tieň tých predchádzajúcich.
A viete vôbec, čo je vlastne kríza? Že ide o stav bezprostredného ohrozenia? Že je to ťažká (prechodná) situácia, kritický stav, vrcholné obdobie prekonávajúce najväčšie ťažkosti? A vy sa práve len idete učiť, bádať, skúmať, hľadať diery, dierky, dieročky? Ak je vaším koníčkom speleológia, tak mi prepáčte, možno ste sa len dali uniesť touto isto veľmi zaujímavou vášňou.
Ale azda najviac ma pobúril, akoby len tak veľmi, veľmi opatrne vypustený, akýsi, nazvime to, pokusný „sulíkovský“ balónik o doprivatizácii štátnych koncových nemocníc. Mám vaše vyjadrenie chápať teda tak, že až vtedy, ak sa uskutočnia základné reštrukturalizačné kroky v oblasti systému financovania, spôsobu naceňovania výkonov, tak až vtedy môže transformácia nemocníc na akciové spoločnosti všetko vyriešiť? Až sa vám to podarí, chlapci z Penty vám to nikdy nezabudnú…. a potom už môžu rozpustiť aj to cirkusové šapito – HPI. A patológie, ktoré sú už tiež privátne, sa môžu tešiť na oveľa väčší nával svojich budúcich klientov.